Infosecurity.sk: Kremeľ živí naratív o ukrajinských nacistoch v médiách aj na sociálnych sieťach

Portál Infosecurity.sk patří mezi pravidelně aktualizované, komplexní a odborné relevantní zdroje k dezinformacím a obecně bezpečnosti na netu a sítích, které stojí za to sledovat. Vedle pravidelných týdenních Disinfo souhrnných zpráv nabízí server k poslechu tematické podcasty  a pod rubrikou Dezinfo pak tematicky řazené podsekce členěné mimo jiné na :   

Převzatý článek Kremeľ živí naratív o ukrajinských nacistoch v médiách aj na sociálnych sieťach byl publikován na serveru 10.7.2022

Kremeľ živí naratív o ukrajinských nacistoch a nutnej „denacifikácii“. Nízku podporu krajnej pravice na Ukrajine, ako aj židovský pôvod prezidenta Zelenského ignoruje. Podľa analýzy mediálneho obsahu sa od začiatku agresie mýtus na ruských weboch aj na sociálnych sieťach posilňuje.

Kremeľ sa dlhodobo snaží svoju agresiu voči Ukrajine argumentovať údajnou nutnosťou „denacifikácie“ štátu. Pracuje s mýtom, ktorý prezentuje ukrajinský boj za nezávislosť prostredníctvom fám, dezinformácií a manipulatívnych skreslení.

Cieľom je vykreslenie Ukrajincov ako kolaborantov s nacistickým režimom, čo má podľa kremeľských propagandistov pretrvávať dodnes.

Téma nacizmu v ruských médiách

Napriek nepravdivosti týchto obvinení sa mýtus o nacizme na Ukrajine stal dôležitou súčasťou ruskej propagandy. Od roku 2014 sa opätovne objavoval s cieľom démonizovať Ukrajinu. Pretavil sa napríklad do tvrdenia, že fašistické sily, ktoré údajne na Ukrajine držia moc, stáli za revolúciou v roku 2014, pričom mali značnú podporu Západu.

Analýza ruského mediálneho obsahu, ktorú vykonala bezpečnostná spoločnosť Semantic Visions, ukazuje jasný trend zvýšenia počtu zmienok o nacizme na Ukrajine od 24. februára 2022.

Výskumníci pritom analyzovali obsah takmer 8 miliónov článkov pochádzajúcich približne z 8-tisíc ruských webových stránok. Články publikované na týchto weboch od roku 2014 bežne obsahovali pomerne málo zmienok o nacizme v súvislosti s Ukrajinou, resp. tieto zmienky boli rovnomerne rozložené.

Odo dňa začiatku ruskej agresie voči Ukrajine však tieto zmienky vyskočili na bezprecedentnú úroveň a napriek kolísaniu sa stále vyskytujú často. Podľa Semantic Visions sa od 24. februára pojem nacizmu vyskytoval v 10-20 % zo všetkých skúmaných článkov. To napomáha ovplyvňovaniu domáceho obyvateľstva, ktoré do veľkej miery ruskú agresiu podporuje.

Kremeľ cieli dezinformácie aj na zahraničné publikum

Naratív o nacizme na Ukrajine sa rýchlo šíri aj na sociálnych sieťach. Napríklad agentúra Zignal Labs skúmala výskyt zmienok o nacizme na Twitteri. Výsledky analýzy preukázali rovnaký trend ako v rámci webových stránok.

Navyše, na Twitteri sa od začiatku invázie objavilo veľké množstvo profilov usilujúcich o šírenie proruských dezinformácií, pričom vysoké percento z nich bolo pravdepodobne falošných, resp. išlo o botov.

Tieto profily sa zameriavali najmä na šírenie nepravdivých a zavádzajúcich tvrdení o vojne na Ukrajine pre európske publikum. Častokrát zdieľali informácie prevzaté od účtov ruských veľvyslanectiev v Európe.

Bližšia analýza Európskeho observatória digitálnych médií (EDMO) naznačuje, že približne 9 % týchto twitterových účtov predstavovali boti a u ďalších 21 % to bolo vysoko pravdepodobné. Podľa EDMO tiež 73 % všetkých účtov vytvorilo svoj prvý príspevok po 24. februári 2022.

Nešlo by ale o prvý prípad, keď Kremeľ využíval botov alebo trollov na šírenie klamlivých naratívov. Známy je prípad ovplyvňovania amerických prezidentských volieb v roku 2016.

Nedávno tiež došlo k odhaleniu kampane zameranej na politikov a publikum v rôznych štátoch sveta s cieľom manipulovať verejnú mienku v otázke vojny na Ukrajine. V tomto prípade existuje podozrenie o prepojení kampane na neslávne známeho oligarchu Jevgeniho Prigožina, zakladateľa trolej farmy v Petrohrade.

Stokrát opakovaná lož sa stáva pravdou

Okrem živenia mýtu o spolupráci Ukrajincov s nacistami preberajú ruské médiá od začiatku invázie aj ďalšie klamstvá a dezinformácie. Išlo napríklad o tvrdenia, že ukrajinskí nacisti používali civilistov ako štíty, plánovali genocídu rusky hovoriaceho obyvateľstva a sami vraždili ukrajinských civilistov.

Podľa kremeľskej propagandy nacisti nie sú iba v ukrajinskej armáde, ale stoja aj v najvyšších politických pozíciách. Fakt, že prezident Volodymyr Zelenskyj je pôvodom Žid, v tomto naratíve nehrá až takú zásadnú úlohu.

Podľa profesora histórie a judaistiky na Michiganskej univerzite Jeffreyho Veidlingera je pre kremeľskú propagandu dôležitejšie zdôrazňovanie protirečivosti medzi Ukrajinou a Ruskom ako paralely na boj medzi nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom.

Podľa Veidlingera je motív boja proti nacizmu v ruskom prostredí silne rezonujúci, keďže predstavoval ústredný prvok v rámci celého 20. storočia. Dodnes sa v ruských médiách objavuje napríklad v súvislosti s oslavami 9. mája, výročia porážky nacistického Nemecka. To potvrdzuje aj analýza Semantic Visions, ktorá ukázala, že 9. mája 2021 došlo k zvýšeniu počtu zmienok o nacizme viazaných na tému Ukrajiny.

Okrem apelu na dôležité historické udalosti a boja dobra proti zlu hrá dôležitú úlohu pravidelnosť: čím častejšie sa zavádzajúce alebo klamlivé tvrdenia opakujú, tým skôr ich budú recipienti považovať za pravdivé.

Pozitívnemu prijatiu mýtov a dezinformácií o ukrajinských nacistoch nahráva aj podvedomá snaha ľudskej mysle vyhnúť sa kognitívnej disonancii. Tá predstavuje určitý nepokoj alebo rozpor, ktorý môže nastať, ak je človek konfrontovaný s nepríjemnými skutočnosťami odporujúcimi jeho postojom či predstavám.

Svedkami tohto fenoménu sme boli napríklad po konfrontácii ruského publika s informáciami o vojnových zločinoch v Buči. Tie boli okamžite prezentované prostredníctvom rôznych, niekedy aj protichodných vysvetlení. Ruská propaganda opäť siahla po zaručenej taktike, prenášaní zodpovednosti za masaker na „ukrajinských nacistov“.

O tom, že táto taktika na domácej pôde funguje, svedčí aj množstvo výpovedí ruských občanov: „Poznám ruského ducha a viem, že Rusi nestrieľajú na civilistov. To mohli urobiť len nacisti.“

Krajná pravica nemá na Ukrajine vysokú podporu

Pri živení mýtu o ukrajinských nacistoch ruská propaganda ignoruje fakt, že krajne pravicové politické subjekty majú na Ukrajine iba marginálnu podporu voličov. V roku 2019 získali krajne pravicové subjekty v parlamentných voľbách dokopy približne 2 % hlasov. Paradoxne, je to omnoho nižšie percento ako v niektorých štátoch Európskej únie.

Navyše, krajná pravica je aktívna aj v Rusku. O tom svedčí napríklad aktivita rasistickej, homofóbnej a mizogýnskej skupiny Mužský štát (Mužskoje gosudarstvo), či nacionalistickej skupiny Task Force Rusich.

Rusko preto siaha po príbehu o pluku Azov vyčlenenom z ultranacionalistických politických skupín. Na jeho činnosť Rusko upozorňuje už od roku 2014, pričom ju zneužíva ako príklad údajne vysokej podpory krajnej pravice na Ukrajine. Ruské médiá zároveň pri vykresľovaní tejto skupiny zveličujú rozsah, v akom jej členovia zastávajú neonacistické názory.

Vo väčšej miere začali o pluku Azov písať v apríli 2022 v súvislosti s obranou oceliarskeho závodu Azovstal. Tá bola pre Kremeľ vodou na mlyn, keďže sa okamžite snažila prítomnosťou pluku ospravedlniť svoju agresiu v Mariupole.

Porážku dlho odolávajúcich vojakov v oceliarskom závode navyše ruská propaganda využila ako dôležitý míľnik. Tvrdila totiž, že teroristi skrývajúci sa v oceliarňach zodpovedali za rozsiahle vojnové zločiny.

Ich kapitulácia tak mala Ukrajinu ochrániť pred „skutočnými“ agresormi. Šírenie týchto naratívov výrazne prispieva k dehumanizácii zajatcov, ale aj Ukrajincov vo všeobecnosti.

Autorka:

Interná doktorandka na Katedre politológie Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Absolvovala stáž v Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky na Odbore medzinárodnej politiky. Pôsobila ako editorka obsahu v rámci newsletteru o dezinformáciách Digital Infospace Security Initiative. Publikuje ako stážistka v think-tanku Stratpol. Venuje sa témam ako je environmentálna geopolitika, geopolitika Arktídy a dôsledky klimatickej zmeny. Kontakt: michaela.ruzickova@infosecurity.sk

 

Některé další související články na serveru:

Denacifikácia Ukrajiny je podľa Kremľa nevyhnutná. Nacistov však ruská propaganda vidí aj na Západ

31. mája 2022

Kandidátsky status Ukrajiny ako ďalší tŕň v oku Kremľa

28. júna 2022

DISINFO REPORT – 113. týždeň

14. júla 2022

 


PORTÁL INFOSECURITY.SK

Infosecurity.sk je projekt zameraný na kontrolu informačného priestoru s ohľadom na dezinformácie a bezpečnosť na sociálnych sieťach, ktorý stojí v opozícii proti aktivitám dezinformačných aktérov. Cieľom je odhaľovanie a vyvracanie nebezpečného a nepravdivého obsahu, ozdravovanie informačného priestoru a budovanie povedomia o dôležitých celospoločenských témach.
 

Verejný diskurz a politické kampane sa do veľkej miery presunuli do netransparentného kyberpriestoru a na sociálne siete. Dezinformátori, politici a extrémisti sa pred zákonom, či verejným tlakom skrývajú za rúšku virtuálnej anonymity tak, ako by si to v reálnom svete nikdy dovoliť nemohli.

Svojou činnosťou erodujú piliere liberálnej demokracie, šíria nenávisť a rozdeľujú spoločnosť. Portál vznikol ako odpoveď na novú situáciu v rýchlo sa meniacom informačnom prostredí.

Ak sa tradičný, či nový hráč, zvnútra krajiny, alebo zo zahraničia zameria na to, aby cez skreslené alebo falošné informácie rozdeľoval a poháňal vlastné vojenské, politické či obchodné ambície, jedná sa o narušenie informačnej integrity a bezpečnostnú hrozbu pre spoločenstvo.
 

Od februára 2021 je Infosecurity.sk spoločným projektom organizácií Slovak Security Policy Institute (SSPI) a Stratpol – Strategic Policy Institute, ktoré zodpovedajú za uverejnený obsah.

Kontakt na šéfredaktora matej.spisak@slovaksecurity.org

Share Button